Kostým kenbu: kimono, hakama, meč a vejár

Kimono a hakama

Účinkujúci kenbu nosia kimono s hakama navrchu a divadlo opisuje kimono ako s erbom. Hakama je odev pre dolnú časť tela, uviazaný v páse a siahajúci približne po členky, zvyčajne sa nosí cez kimono. Existuje v delenej podobe, ako široké nohavice, a v nedelenej podobe podobnej sukni. Hakama sa zaviedla približne v 6. storočí a dnes sa nosí v kende a iaide, ako aj pri slávnostných príležitostiach.

Ako sa viaže hakama

Štyri popruhy, nazývané himo, ho držia na mieste: dva dlhšie vpredu a dva kratšie vzadu. Mnohé majú tuhý zadný panel a malý kúskovitý diel v tvare lyžice sa zastrčí za obi. Hakama pre bojové umenia má často sedem hlbokých záhybov usporiadaných asymetricky v súlade s japonským vkusom. Kenbu používa nízky kĺzavý krok nazývaný suriashi a razantné dupnutie nohou zvýrazňuje momenty sily.

Malé pozornosti navyše

Kenbu sa tancuje v tabi, ponožkách s rozdeleným palcom, a medzi voliteľné doplnky patrí čelenka hachimaki, ktorá drží vlasy vzadu, a šnúry tasuki na vyhrnutie rukávov. Keď sa nosia, cez hakama sa tradične uväzuje biely látkový pás. Vzniklo so samurajmi pripravujúcimi sa na bitku, keď spevňovalo väzby hakama, aby odev nespadol, ak by sa väzby preťali.

• Tabi: ponožky s rozdeleným palcom
• Hachimaki: čelenka
• Tasuki: šnúrky, ktoré sťahujú rukávy dozadu
• Biely opasok: nosený cez šnúrky hakamy

Meč

Meč v kenbu je katana, ktorá sa počas vystúpenia vytiahne z pošvy a opäť do nej vráti. Mnohé pravidlá týkajúce sa zasúvania, vyťahovania a seknutia pochádzajú z iaido, bojového umenia, ktoré precvičuje vytiahnutie, rezanie a zasunutie formou sólových cvičení. Dôraz kenbu je odlišný: jeho postoje sú vytvorené tak, aby pôsobili efektne pred publikom, a preto sa môžu líšiť od bojovej verzie, aj keď názov vzoru zostáva rovnaký. Po vystúpení dostanete možnosť vziať meč do rúk a zacvičiť si s ním pod inštruktorovým vedením. Samotná katana je zakrivený meč s jednou čepeľou, záštitou a dlhou rukoväťou pre dve ruky, ktorý sa objavil neskôr než tachi, v období Muromači.

Meč ako divadelná rekvizita

Kenbu využíva trik predstavivosti zvaný mitate, pri ktorom jedna vec zastupuje inú. Meč sa môže stať palicou, lukom alebo dokonca zbraňou. Niektoré čísla používajú aj staršie typy mečov, ako napríklad tachi, a divadlo uvádza, že choreografie často vyzdvihujú práve tieto prvky. Takže tá istá katana môže v jednom čísle hrať niekoľko úloh, a práve preto tanec pôsobí ako rozprávanie príbehu, a nie ako dril.

Hakama mimo javiska

Hakama nie je len odevom umelca. Muži ich nosia pri slávnostných príležitostiach, ako sú čajové obrady, svadby a pohreby, a šintoistickí kňazi ich nosia každý deň. Ženy ich nosia väčšinou na promóciách. V období Meidži a Taišó jeden reformátor presadzoval hakamy pre dievčenské školy a stali sa štandardným stredoškolským odevom. Veľmi dlhé verzie zvané naga-bakama sa objavujú v nó, kabuki a šintoistických rituáloch. Hakama teda nesie v sebe obradovosť aj bojové asociácie, a to je časť dôvodu, prečo kenbu pôsobí dôstojne.

Skladací vejár

Vejár je druhou rekvizitou a v mnohých ohľadoch tou pružnejšou. Divadlo uvádza, že účinkujúci ho používajú na napodobnenie padajúcich okvetných lístkov. V mitate môže vejár zastupovať rastliny, dážď, vietor, hory, vlny, dvere, prilbu alebo brnenie. Na lekcii sa môžete, ak to čas dovolí, naučiť používať aj vejár.

Iný klobúk pre tanec s vejárom

V šibu, tanci s vejárom, sú účinkujúci tiež oblečení v hakame a kimonách, hoci niektorí nosia namiesto toho dlhšie kimona. Niektoré vystúpenia používajú strmo špicaté slamené klobúky, ktoré skrývajú tváre tanečníkov. Po vojne, keď boli meče približne sedem rokov zakázané, školy nahradili meče vejármi, a verzia s vejárom zostala aj po tom, čo boli meče opäť povolené. Táto história je jedným z dôvodov, prečo sú vejáre v dnešnom kenshibu také bežné.