Shigin: recitovaná poézia za kenbu

Čo je šigin

Šigin je japonské umenie prednesu poézie: báseň sa nazýva ši, prednes gin. Môže ho predvádzať jednotlivec alebo skupina, nahlas na verejnosti, potichu medzi priateľmi či v súkromí. Používajú sa japonské aj čínske básne, pričom čínske diela sa prednášajú v japončine. V kenbu nie je šigin hudobným podkladom. Je druhou polovicou predstavenia a tanečníkove pohyby ho sledujú riadok za riadkom.

Odkiaľ pochádza

Predpokladá sa, že šigin vznikol v Číne na začiatku prvého tisícročia nášho letopočtu a do Japonska sa mohol dostať okolo piateho storočia. Básne sa spočiatku pravdepodobne prednášali v čínštine a neskôr dostali japonské čítanie. Odvtedy vznikli nové gin, ale štandardná štruktúra zostala rovnaká, takže dnešný prednes je vystavaný takmer rovnako ako pred stáročiami. Práve táto dlhá kontinuita je súčasťou toho, čo si kenbu predstavenie požičiava, keď spája tanec s mečom s veršom prednášaným nahlas.

Odkiaľ pochádzajú verše

Väčšina básní kenbu sú klasické čínske básne nazývané kanši, zvyčajne krátke. Najbežnejšia forma má štyri riadky po sedem znakov, nazýva sa šičigon-zekku, existuje aj verzia s piatimi znakmi. Objavujú sa aj japonské formy ako waka a haiku. Divadlo Samurai Kenbu Theater uvádza, že mnohé básne používané v kenbu napísali samuraji, a preto sa mnohé verše zaoberajú bojom, povinnosťou a mečom. Pre ocenenie choreografie sa odporúča porozumieť autorovi básne, jej obsahu a historickému kontextu, a preto divadlo navrhuje vyžiadať si program vopred.

Ako sa prednáša

Praktizujúci často trénujú na tatami, v kľaku, a hlas projektujú z brucha, nie z hrudníka. Písané gin obsahujú poznámky k tónu, miestam na dýchanie a poradiu slov. Typické gin trvá približne minútu a pol a zahŕňa štyri nádychy, pričom prednášajúci zvyčajne stojí a predvádza z pamäti. Hlas môže sprevádzať koto alebo šakuhači. V kenbu prednášajúci stojí na okraji javiska, zatiaľ čo tanečník pôsobí v strede, a dnešný mainstreamový štýl pridáva navrch hudbu. Medzi ďalšie používané nástroje patria zvony a gong.

Prednášajúci a tanečník

Kenbu používa pre túto dvojicu dva japonské výrazy: ginshi prednáša a maiši tancuje. Poradie je dôležité. Tanečník vydá výkrik ako signál a prednášajúci začne. Odvtedy meč a vejár interpretujú to, čo hlas hovorí. Predstavenie môže byť veľmi krátke, len dve a pol minúty, a typický program trvá približne tri až päť minút. To znamená, že každé číslo je kompaktný príbeh s básňou ako scenárom a predstavenie spája niekoľko z nich za sebou.

Dve básne, ktoré stoja za poznanie

Eseje divadla opisujú dve. Verš Rai San'yōa o vojvodcoch Uesugi Kenšinovi a Takedovi Šingenovi, všeobecne známy ako Kawanakadžima, je rozprávaný z Uesugiho strany. Rai žil v rokoch 1780 až 1832 a zomrel v Kjóte. Druhou je Curugitači, dielo postavené na básni Ótomo no Jakamočiho, ktorý žil v rokoch 718 až 785 a objavuje sa v Manjóšú, najstaršej zachovanej zbierke poézie v Japonsku. Napísal ju ako ponaučenie pre svojich potomkov, ako sa správať, aby nepoškvrnili rodinné meno.

Na čo sa sústrediť pri počúvaní

Japonským slovám nebudete rozumieť, ale budete môcť sledovať ich tvar. Hlas stúpa a klesá v ustálených vzorcoch, pričom nádychy označujú koniec verša. Anglický komentár približuje históriu za každou ukážkou a príbeh básne dáva pohybu jeho zmysel. Všímajte si, ako sa hlas a meč pohybujú spoločne, pretože práve toto spojenie je celou podstatou.

Menšinové umenie

Shigin sa označuje za menšinové umenie, ktoré udržiavajú prevažne starší praktizujúci, a kenbu je jedným z miest, kde ho ešte možno vidieť na javisku. Aj preto stojí za to zažiť ho naživo. Kjótske divadlo vzniklo v roku 2014 a za svoj cieľ označuje zvýšenie prítomnosti kenbu. Ak je pre vás zvuk recitovanej poézie nový, berte ho ako neznámu hudbu: najprv ju nechajte na seba pôsobiť a práca s mečom vám potom bude dávať väčší zmysel. Ak by ste chceli poznať príbeh ešte pred návštevou, sprievodca týmto umením rozpráva príbeh Kawanakajimy podrobnejšie.

Čítajte ďalej: Čo je kenbu? Tanec s mečom a samurajská poézia